RNDr. Jozef Pospíšil (AVEL): Jakékoli zvýšení obchodní přirážky by bylo pro venkovské lékárny pomocí – APATYKÁŘ®
Klávesové zkratky na tomto webu – rozšířené Na obsah stránky

» ARTIST PAGE on iTunes

apaNEJNOVĚJŠÍ LÉKÁRENSKÝ PODCAST
PharmDr. Zuzana Baťová, Ph.D.

Kontrolní činnost, (ne)spolupráce s lékárenským terénem, mezinárodní spolupráce

Druhá část exkluzivního rozhovoru s PharmDr. Zuzanou Baťovou, Ph.D., ředitelkou slovenského Státního ústavu pro kontrolu léčiv, nejen o antireexportní novele zákona o léčivech, přípravě na online ověřování léčiv či mezinárodní spolupráci.

…pro ty, kteří na informace nechtějí čekat!

apaLÉKÁRENSTVÍ U NÁS I VE SVĚTĚ
V této rubrice jsou zařazeny všechny informace a události z oblasti lékárenství, lékárenské péče a farmaprůmyslu jak v ČR, tak zejména ze světa, stejně jako užitečné rady a tipy. Rubrika je dále členěna dle oblasti zaměření (tématické sekce najdete v pravém sloupci).
EXKLUZIVNĚ

RNDr. Jozef Pospíšil (AVEL): Jakékoli zvýšení obchodní přirážky by bylo pro venkovské lékárny pomocí

Vloženo: 17.05.2018, 06:10 | Čteno: 11222×
RNDr. Jozef Pospíšil
FOTO: RNDr. Jozef Pospíšil (Archiv autora)

Portál APATYKÁŘ® se dlouhodobě detailně věnuje i situaci ve slovenském lékárenství. Jako první informoval o protireexportních opatřeních a jejich efektu do praxe, stejně jako zavedení tzv. emergentního systému pro objednávání léčivých přípravků.

Jak se opatření projevila v lékárnách již dříve komentoval president Slovenské lékárnické komory PharmDr. Ondrej Sukeľ. Jak se ale projevila v distribuci? Jaká je obecně situace ve farmadistribuci na Slovensku a jak se Slovensko připravuje na online ověřování léčiv? Na tyto a další otázky odpověděl v exkluzivním rozhovoru portálu APATYKÁŘ® RNDr. Jozef Pospíšil, výkonný ředitel Asociace velkodistributorů léčiv AVEL.

Již více než rok platí novela zákona o léku. President SLeK ji hodnotí jako úspěšnou, reexporty zmizely a dříve nedostatkové léky našly zase cestu zpět k pacientům. Jak ji hodnotíte z pohledu distribuce?

„Na priamu otázku priama odpoveď. Úvodom treba povedať, že distribučné spoločnosti združené v Asociácii veľkodistribútorov liekov AVEL na Slovensku (máme rovnaký názov a skratku ako distribútori v Českej republike) sa do aktivít s reexportom priamo nezapojili. Ale objednávky z lekární a iných distribútorov po obmedzení reexportu poklesli. Na celkovom obrate sa to za rok 2017 prejavilo poklesom o cca 7 %, čo nás samozrejme neteší.

Je to ale pohľad čisto ekonomický a možno sebecký. Členovia AVEL však v konečnom dôsledku novelu hodnotia tiež pozitívne a súhlasia s vyjadrením dnes už bývalého ministra zdravotníctva Druckera, ktorý povedal: »Sme presvedčení, že novela zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach priniesla pacientom nespochybniteľne výrazne lepšiu dostupnosť liekov«.

Možno, že ešte treba povedať, že nie všetky lieky, ktoré boli reexportované pacientom chýbali. Bol ich dostatok aj pre slovenský trh. A tak zákazom, lepšie povedané obmedzením reexportu, sme z povestnej vaničky s vodou vyliali aj dieťa.“

Od loňského dubna začal platit tzv. emergentní systém. Byť nebylo záměrem jej využívat standardně, jaká je realita? Především pro distributory se totiž domnívám, že musí jít o významnou zátěž?

„Nedá sa jednoznačne konštatovať, že by lekárnici »zneužívali« emergentný systém na štandardné objednávky. Ale samozrejme realita je taká, že vo veľa prípadoch sa liek dal objednať aj bežnou cestou. Aj využívanie zákonných ustanovení je o ľudských prístupov.

V praxi to vyzerá tak, že ak lekárnik liek nemá, recept s vybielenými osobnými údajmi o pacientovi (tzv. anonymizovaný recept) posiela výrobcovi alebo distribútorovi použitím »Informačného systému na mimoriadne objednávanie liekov«. Výrobca lieku je povinný dodať objednaný liek do 24 hodín od prijatia objednávky distribútorovi, ktorého poverí dodaním objednaného lieku do verejnej lekárne alebo do nemocničnej lekárne. To všetko musí prebehnúť do 48 hodín od uskutočnenia objednávky lekárnikom. A to aj cez víkendy alebo sviatky.

To vidíme ako najväčší problém. Stará múdrosť hovorí, že nič nie je zadarmo. Áno, emergentný systém v praxi totiž negeneruje náklady len počas samotných dodávok liekov, ale aj jeho udržiavanie v celoročnej nonstop prevádzke vytvára vysoké fixné náklady, ktoré musia distribútori znášať. Zjednodušene povedané, náklady vznikajú aj v prípade, ak by cez emergentný systém neodišlo jediné balenie lieku. Zavedenie emergentného systému predstavuje zvýšené ročné náklady distribútorov o viac ako 120 tis. EUR v každej veľkodistribučnej spoločnosti.

Možno, že veľa vypovie aj štatistika – celkový počet objednávok, počet objednávok cez víkendy a sviatky a počet lekární, ktoré systém využili v jednotlivých mesiacoch od účinnosti novely Zákona o liekoch a zdravotníckych pomôcok, teda od apríla 2017 do apríla 2018.



Už 1. apríla 2017 – bola to sobota – sa uskutočnila prvá objednávka. Bolo to z Univerzitnej lekárne. Hodnotíme ju ako »overovanie funkčnosti«. V tomto prvom mesiaci bol doteraz najväčší počet objednávok, ktorý postupne klesal. Prázdninové obdobie naznačovalo, že záujem či potreba využívať emergentný systém skončia. Čo sa však udialo od októbra 2017? Počet objednávok v apríli 2018 už dokonca prekročil doteraz najvyšší počet. »Zlé jazyky« hovoria, že asi ožil reexport, ale už ako nezákonná činnosť. Ministerstvo aj niekoľko prípadov preveruje.“

Budete jako AVEL navrhovat změnu zákona mj. právě s ohledem na emergentní systém a jeho úpravu?

„Samozrejme, že AVEL sa aktívne zapojil do diskusie a navrhoval zmenu. Najväčšou záťažou sú víkendy a sviatky a preto zrušenie tejto povinnosti tvorilo hlavnú požiadavku na zmenu. Dnes už bohužiaľ tiež bývalý generálny riaditeľ sekcie farmácie a liekovej politiky MZ SR Matej Petrovič pred odchodom z ministerstva deklaroval otvorenosť ministerstva komunikovať so zástupcami distribútorov a podporil myšlienku, že v prípade potreby, je ministerstvo prístupné myšlienke novelizovať zákon tak, že v prípade víkendov a sviatkov by sa mala hranica na dodanie liekov predĺžiť na najbližší pracovný deň.

Neboli sme ale celkom úspešní. Novela zákona v dôvodovej správe konštatuje: »Na základe doterajších skúseností a pre lepšiu využiteľnosť emergentného systému lekárňami, ktoré nemajú nariadenú pohotovostnú službu sú nedele vyňaté zo štandardnej dodacej lehoty 48 hodín. Čas dodania sa predlžuje na 72 hodín, čiže dodávka lieku bude uskutočnená v pondelok.« O dodávke tak rozhodne lekáreň a distribútor musí stále držať minimálne pohotovosť.“

Reexporty jsou důsledkem nestejných cen v různých zemích. Tzv. referencování se následně podepsalo na nedostupnosti řady léčiv i u nás. Jaký vliv to má na distribuci?

„Jedným slovom – ekonomický. Referencovaním (rozumej znižovaním) cien liekov dochádza k poklesu absolútnej hodnoty obchodnej prirážky pre distribútorov, ale aj pre lekárne. Samozrejme a zákonite vytvorilo priestor pre subjekty, ktoré sa začali zaoberať reexportom s tým istým dôsledkom nedostupnosti niektorých liekov podobne ako u Vás.

V mnohých prípadov to boli účelovo zriadené spoločnosti s licenciou na distribúciu liekov. Podľa informácií z MZ SR a ŠÚKL bolo do reexportu zapojených 34 distribútorov, vyvezených bolo 1289 druhov liekov, 77 ATC skupín (originálne lieky, aj generiká, aj celé terapeutické skupiny) v celkovom počte 4896709 balení a to do 27 cieľových krajín.

Okrem ekonomického dopadu reexport mal ešte aj etický rozmer. Všetci distribútori boli totiž »strčení do jedného vreca« a stali sa symbolom zla, ktoré zapríčinilo, že pacienti sa nedostali k svojim potrebným liekom.“

V ČR se vkládají některými velké naděje do tzv. výkonového systému odměňování lékáren, tj. úplně oddělit odměňování lékáren od marže. Ukazuje se však, že realita je podstatně složitější, než očekávání. Po pěti letech u nás výkony fakticky neexistují a změnu cenového předpisu, který upravuje cenová pásma profesní organizace odmítá. Protože máte na Slovensku rovněž systém degresivní přirážky, jak se na to dívá AVEL?

„Systém degresívnej obchodnej prirážky (uvádzam tento správny termín, lebo cenotvorba vychádza z ceny výrobcu a teda „marža“ vzniká prirážkou) je u nás v platnosti už 10 rokov od 1. 1. 2008. Už po prvom roku platnosti sa konštatovalo, že nový systém nepriniesol predpokladaný výsledok. Vývoj spojený s liberalizáciou vlastníctva lekární a konsolidácia veľkodistribučného trhu podľa môjho názoru spôsobili, že z našej strany nebol doteraz vyvinutý dostatočný tlak na zmenu.

AVEL v spolupráci so SLeK si objednali od spoločnosti QuintilesIMS dopadovú štúdiu o slovenskom farmaceutickom trhu za uplynulých 10 rokov. Medzi kľúčové zistenia tejto analýzy v oblasti lekárenstva patrí napríklad aj skutočnosť, že lekárenský trh je vo všeobecnosti vysoko koncentrovaný, pričom 40 % lekární pokrýva cca 80 % trhu. Okrem toho sa 50 % trhu vytvára v oblasti 10 najľudnatejších miest, čo ohrozuje vidiecke oblasti s pomerne nízkym predajom.

Myslím si, že je čas na zmenu. Ak by predstavitelia lekárenskej obce požadovali zmenu a oddeliť odmeňovanie lekární od obchodnej prirážky, AVEL je pripravený tieto snahy podporiť. Predpokladám, že Vaše skúsenosti budú veľmi prospešné a bola by škoda ich nevyužiť.“

V této souvislosti se u nás znovu otevřela myšlenka úplného rozdělení přirážky mezi distribuci a lékárny. Jaká je situace na Slovensku?

„Obchodná prirážka je na Slovensku rozdelená medzi distribútorov a lekárne od jej vzniku dodnes. Po spojení obchodnej prirážky v Českej republike sa uvažovalo o tomto kroku aj u nás. S odstupom času môžeme povedať, že sme týmto snahám odolali a to vďaka lobovaniu na Ministerstve financií, ktoré cenovú politiku v liekovej oblasti riadilo (vtedy sa ešte o lobizme nehovorilo, ale boli to pretrvávajúce tzv. »socialistické známosti«). Ale rozhodujúce boli argumenty, ktorými distribútori združení v Asociácii dodávateľov liekov ADL svoje návrhy obhájili.

V súčasnosti veľkodistribútori v rámci AVEL rokujú s Ministerstvom zdravotníctva, ktoré má od roku 2008 v kompetencii cenovú reguláciu, o možnosti prehodnotenia výšky degresívnej obchodnej prirážky. Predpokladajme, že u veľkodistribúcie zostane princíp obchodnej prirážky a v lekárňach by mohlo dôjsť k zmene odmeňovania napríklad za pevne stanovenú platbu za výdaj (dispense fee). Ak by došlo k takému scenáru, samostatná obchodná prirážka pre distribúciu by samozrejme zostala. Otvorene povedané, inú možnosť si zatiaľ ani nepripúšťame.“

Zmiňujete možnost dispenzačního poplatku za výdej, ale v ČR se ukazuje, že pojišťovny o tuto formu nemají zájem. Je podle Vás zavedení dispenzačního poplatku v SR reálné? A je to řešení skutečně i pro ty vesnické lékárny? Nepomohla by jim spíše úprava nápočtu a zvýšení přirážky např. v dolních čtyřech pásmech?

„​Súhlasím s Vami. Akékoľvek zvýšenie obchodnej prirážky​​ by bolo pomocou​. Podľa nezávislej analýzy, ktorú pre AVEL a SLek spracovala spoločnosť QuintelesIMS sa absolútna prirážka v spodných štyroch cenových pásmach po zavedení degresívnej obchodnej prirážky postupne znížila.

Konkrétne zo 63 % sa znížila na 54 % z celkovej prirážky dosiahnutej vo všetkých 11 pásmach. Pritom v týchto štyroch pásmach bolo na Slovensku vydaných až 88 % zo všetkých balení. Navyše viac ako 50 % celoslovenského lekárenského trhu je koncentrovaných do 10 najväčších miest, v ktorých žije cca 22 % obyvateľov Slovenska.

Vidiecke lekárne sú teda ohrozeným druhom. Zmena odmeňovania lekární za pevne stanovenú platbu za výdaj by sa na Slovensku dala riešiť jednoducho cenovou vyhláškou Ministerstva zdravotníctva. Ale jej presadenie a následné spravovanie napríklad pravidelnou valorizáciou je úlohou len a len samotných lekárnikov. Veľkodistribučné spoločnosti budú podporovať všetky aktivity, ktoré budú smerovať ku zlepšeniu ekonomiky verejných lekární. Veď spokojný a solventný zákazník je tým najlepším zákazníkom.“

A když se vrátím k výkonům, považujete jejich zavedení ve veřejných lékárnách za reálné?

„​Teoreticky to považujem ​za reálne. V súčasnosti Ministerstvo zdravotníctva pracuje na reformnom zámere pod názvom »Lepšia regulácia – kvalitnejšie a udržateľné zdravotníctvo«. Obsahom zámeru je okrem iného cenová politika v oblasti cien výrobkov, služieb a výkonov v zdravotníctve. Medzi prioritné oblasti patrí regulácia liekov, ŠZM, ZP a techniky. Stavovské organizácie majú možnosť zapojenia sa do prípravy regulácie.

Štart reformy je naplánovaný na marec 2019. Celú problematiku zastrešuje Inštitút zdravotnej politiky MZ, kde pracuje tým mladých, ale skúsených analytikov, ktorí nie sú zaťažení minulosťou. A to mi dodáva veľa optimizmu pre možné riešenia našej problematiky. Možno je ešte dlhá cesta ku zmenám, ale ako niekto múdry povedal »aj ďaleké cesty začínajú prvým krokom«. Je na nás, či a ako ho urobíme.“

S oceňováním služeb distribuce souvisí také stále nové a nové požadavky na ni kladené. Asi nejaktuálnějším a poměrně zásadním je za necelý rok celoevropsky spouštěné online ověřování léčiv. Jak náročné bude pro slovenské distributory?

„Ono už náročné je. Hoci delegované nariadenie EÚ ukladá termín spustenia overovania od 9. 2. 2019, už na prelome mesiacov máj/jún na Slovensku nezisková organizácia SOOL spúšťa pilotnú fázu overovania originality.

Veľkodistribučné spoločnosti združené v AVEL (je riadny člen SOOL) sa aktívne zapájajú už do tejto fázy. Pravdepodobne si dnes ešte nevieme predstaviť do úplných detailov čo všetko nás ešte čaká. Nezodpovedné by bolo tieto nové požiadavky podceniť.“

Máte již nákladové propočty, jak systém distributory zatíží? Jednali jste s MZ o možnostech refundace nákladů?

„Prístup k registračnému systému, ako aj samotná registrácia je bezplatná. Distribútori ako aj lekárne sú ale zodpovedné za vhodné hardvérové a softvérové vybavenie umožňujúce pripojiť sa na registračný systém vrátane finančného krytia tohto vybavenia.

Predbežné odhady rátajú s jednorazovými nákladmi u každého distribútora vo výške cca 65 tis EUR na SW a vo výške cca 80 tis EUR na HW. Vznikajú tu ďalšie náklady súvisiace s prípravou zavedenia systému a edukáciou zamestnancov. Až katastrofálne vyznievajú odhadované opakujúce sa ročné náklady vo výške cca 110 tis EUR.

AVEL požiadal zástupcov MaHov prostredníctvom AIFP a GENAS o kompenzovanie nákladov. Naša žiadosť však bola zamietnutá. Tieto nové náklady (tzv. ekonomicky oprávnené náklady) sú ďalším pádnym argumentom pre zvýšenie obchodnej prirážky. Je to predmetom rokovania s Ministerstvom zdravotníctva.“

Autor:
PharmDr. Martin Dočkal | APATYKÁŘ®
Sdílet | Vytisknout článek | Diskuze není povolena

TÉMATICKÝ OKRUH:

SOUVISEJÍCÍ ČLÁNKY A PODCASTY:

apaTÉMATICKÉ SEKCE
» LÉKÁRENSTVÍ U NÁS
» LÉKÁRENSTVÍ VE SVĚTĚ
» RADY, TIPY
» UDÁLOSTI, KOMENTÁŘE
apaNEPŘEHLÉDNĚTE

» Soudní dvůr EU: Německé pevné ceny jsou v rozporu s evropským právem

» Soudní dvůr EU: Pro regulaci lékáren nelze obecně použít demografické kritérium

» Soudní dvůr EU: Státy mohou vyhradit prodej léčiv jen lékárnám

» Soudní dvůr EU: Léčivo bez registrace může být připraveno pouze v lékárně na recept pro konkrétního pacienta

» Soudní dvůr EU: Stejný výrobek nemůže na stejném trhu existovat současně jako zdravotnický prostředek i lék

» Soudní dvůr EU: Lékárny mohou vyrábět léčivé přípravky bez registrace ve velkém

» Soudní dvůr EU: Nařízení o zdravotních tvrzeních platí i při doporučení prostřednictvím lékařů

ISSN 1214-0252 | Copyright © 2000-2018, PharmDr. Martin Dočkal | Apatykář® je registrovaná ochranná známka
APATYKÁŘ® je součástí skupiny APATYKÁŘ®.net. Žádná část těchto stránek nesmí být nijak použita bez výslovného souhlasu autora!
Prohlášení vydavatele, cookies | Přístupný web | Mobilní verze | Pomoc a nápověda | W3C-HTML 4.01, W3C-CSS, FEEDValidator, W3C-WAI - AAA, Cynthia Tested
Tyto internetové stránky odpovídají normě HONcode pro důvěryhodné zdravotnické informace: ověřit.