Klávesové zkratky na tomto webu – rozšířené Na obsah stránky

» ARTIST PAGE on iTunes

apaPODCASTOVÝ TIP
Mgr. Jakub Dvořáček, MHA

Mgr. Jakub Dvořáček, MHA: Za většinou výpadků v dnešní době vidím výrobní či logistické problémy

Třetí část rozhovoru s výkonným ředitelem Asociace inovativního farmaceutického průmyslu Mgr. Jakubem Dvořáčkem mj. o spuštění systému online ověřování léčiv, řešení dostupnosti léčiv pro pacienty či úhradových soutěžích.

…zprávy z farmacie, které jinde nenajdete!

apaLÉKÁRENSTVÍ U NÁS I VE SVĚTĚ
V této rubrice jsou zařazeny všechny informace a události z oblasti lékárenství, lékárenské péče a farmaprůmyslu jak v ČR, tak zejména ze světa, stejně jako užitečné rady a tipy. Rubrika je dále členěna dle oblasti zaměření (tématické sekce najdete v pravém sloupci). Podrubrika Události, komentáře obsahuje výhradně názory uvedených autorů, které se nemusejí shodovat s názorem redakce portálu APATYKÁŘ®.
EXKLUZIVNĚ

Mgr. Patricia Hewardt: Ve Švédsku je v centru pacient, lékárna se snaží pokrýt všechny potřeby pacienta na jednom místě

Vloženo: 20.11.2019, 05:31 | Čteno: 15839×
FOTO: Mgr. Patricia Hewardt (archiv autora)

Portál APATYKÁŘ® pravidelně informuje o systémech lékárenství ve světě. O tom švédském po 10 letech od re-regulace promluvil velmi zajímavě v podcastu Johan Wallér, výkonný ředitel Švédské asociace lékáren.

Jaký je ale běžný život lékárníka za tárou ve švédské lékárně? Jak ve Švédsku funguje e-recept? Je pro vedení švédské lékárny potřeba atestace? Jaký je rozdíl mezi jednotlivými „lékárníky“ ve Švédsku? Na tyto a další otázky se portál APATYKÁŘ® zeptal naší kolegyně Mgr. Patricie Hewardt, z lékárny řetězce Kronans Apotek. Druhou část obsáhlého rozhovoru přinášíme právě teď.

Vy nyní pracujete na pozici vedoucí lékárník, co je na tuto pozici potřeba? Uznali Vám všechny zkoušky a atestace?

„Vo Švédsku sú dve kľúčové pozície, čo sa týka vedenia lekárne. Jedna z nich je ‚läkemedelsansvarig farmaceut‘, teda zodpovedný farmaceut (ďalej len LMA), ktorý zodpovedá za kvalitu v lekárni (povolenia, rutiny, kontroly atd.) a bez neho nemôže byť lekáreň prevádzkovaná.

Jeden farmaceut môže vykonávať túto funkciu pre maximálne tri lekárne. Na to, aby sa farmaceut mohol stať LMA je potrebné, aby mal vo švédskej lekárni odpracované aspoň dva roky a tak isto je povinná aj jednoročná skúsenosť s kvalitatívnou prácou v lekárni – tieto kritériá sa však veľmi často menia. Ja som na tejto pozícií pôsobila asi dva roky.

Druhou pozíciou je vedúci lekarne, inak povedané manager, po švédsky ‚apotekschef‘ (ďalej len AC). To je pozícia, v ktorej momentálne pracujem. Od roku 2017 som vedúca dvoch lekární v meste Örebro.

Žiadna atestácia nie je potrebná, vedúci lekárne vlastne ani nemusí byť farmaceut. Vyžaduje sa ale určita prax v lekárni, poprípade skúsenosť s managmentom. Táto pracovná pozícia zahŕňa okrem iného plánovanie dochádzky pre jednotlivých zamestnancov, zodpovednosť za ekonomiku lekárne, rozpočet, personálne otázky atď.

Atestácia nie je povinná ani na jednu z týchto pozícií, dokonca ani keď sa jedná o nemocničnú lekáreň.

Na získanie legitimácie ako takej, pre prácu lekárnika, je okrem žiadosti a ďalsích dokumentov potrebný aj certifikát z Ministerstva zdravotníctva, ktorý osvedčuje rovnocennosť vzdelania v rámci EU (v tomto máme veľkú výhodu oproti mimoeurópskym krajinám, kde je postup omnoho komplikovanejší), doklad o pracovnej bezúhonnosti vydávaný komorou a švédštinu na úrovni C1.“

Možná bude dobré zopakovat rozdílné kategorie lékárníků v severských zemích.

„Vo Švédsku sú dva typy lekárnikov – ‚apotekare‘ a ‚receptarie‘. Receptarie by sme mohli prirovnať k nášmu bakalárovi, čo znamená, že lekárnik študoval len tri roky, ale už môže v lekárni vykonávať prácu lekárnika. Apotekare študoval päť rokov a toto vzdelanie je vlastne rovnocenné s našim päťročným na Slovensku a v Českej republike.

Okrem iného tu máme pozíciu ‚apotekstekniker‘ – dá sa prirovnať k farmaceutickému laborantovi, ale existuje aj ‚apotekstekniker med receptbehörighet‘, ktorý môže pomáhať s výdajom na recept. Táto expedícia musí však byť vždy skontrolovaná lekárnikom.

Jednotliví zamestnanci však možu mať aj ďalšie oblasti zodpovednosti v lekárni, ako napríklad zodpovednosť za sklad a inventúry, voľný predaj a kampane, zástupca šéfa alebo LMA. Tieto sa väčšinou prideľujú podľa záujmu o danú oblasť a vždy po porade so šéfom lekárne.“

Švédsko a Norsko bývají u nás nezřídka dávány za negativní příklad liberalizace. Pokud ale můžu sledovat vývoj osobně, i přes své kolegy, nemám ten pocit, že by tomu tak skutečně bylo. Jaký je Váš názor z praxe?

„Táto otázka nie je pre mňa jednoduchá, keďže som nezažila, ako to tu bolo pred zmenou v roku 2009, ale pokusím sa odpovedať najlepšie ako viem.

Osobne si vôbec nemyslím, že otázka liberalizácie je problém, práve naopak. Lekárne sú tu stále prísne riadené nespočetným množstvom zákonov, inštrukcií. Aj napriek tomu, že hovoríme o sieťkovkách, každá jedna ich musí nasledovať.

Konkurencia je, samozrejme, problém a aj lekárnici sa musia podielať na predaji, čím sa prispieva k fungovaniu danej lekárne. Toto ale nie je jediný aspekt, aj keď sa to tak na prvý pohľad môže zdať a vyzerať ako degradácia profesie.

To, čo ja vo Švédsku vidím je ‚pacient v centre‘, lekáreň sa snaží pokryť všetky potreby pacienta na jednom mieste. Príkladom sú aj nadštandardné služby v lekárňach, ktoré som už spomínala ale aj množstvo iných služieb, ktoré lekáren ponúka – napríklad doručenie liekov priamo domov, pomoc pri obnovení chýbajúceho receptu a mobilné aplikácie, v ktorých si pacienti vedia kontrolovať svoje recepty.

Netreba ale zabudnúť ani na tie služby, ktoré sú spojené s našou lekárnickou kompetenciou.

(1) Pacienti, ktorí majú problémy s dávnkovaním liekov ich môžu dostať doručené v už preddávkovaných sáčkoch označených dátumom a časom, kedy si ich majú vziať.

(2) Niektoré lekárne ponúkaju pacientom s väčším množstvom liekov (nad 5 liekov) možnosť zabookovať si rozhovor, kde lekárnik spolu s pacientom prechádza zoznam liekov, vyhodnocuje prípadné interakcie, nežiadúce účinky a podobne a navrhne možné zmeny. Niektoré zmeny môže vykonať pacient sám, na iné je potrebný lekár (tento spôsob si postupne začínajú osvojovať aj polikliniky, ktoré zamestnávajú stále viac a viac lekárnikov).

(3) Rôzne druhy pripomienok formou sms alebo mailu, ktoré pacientovi môžu napríklad pripomenúť, že je načase obnoviť si recept, alebo si ísť vybrať nové balenie lieku do lekárne.“

Co hodnotíte na současném švédském lékárenství jako dobré z pohledu pacientů, co se po deregulaci změnilo? Co naopak vidíte jako negativní, v čem vidíte ve Švédsku největší problém?

„Určite najväčší problém švédskeho zdravotníctva je nedostatok zdravotného personálu, či už sú to zdravotné sestry, lekári alebo lekárnici. Veľký podiel v zdravotníctve tu tvoria zahraniční odborníci, ktorí z tejto situacie vedia vyťažiť (platové podmienky, benefity…). Zároveň to ale môže byť veľmi únavné a náročné (nestabilná personálna situácia, častá zmena kolegov…).

Toto sa takisto odzrkadľuje aj na pacientoch – možné dlhé čakacie doby, neustále zmeny lekárenského personálu. Zároveň to ale pre pacientov môže byť aj veľmi výhodné. Lekárne sa musia snažiť udržať si svojich zákazníkov – nižšie ceny voľnopredajných liekov, výhodné kampane, rôzne druhy eventov a príjemný personál sú veci, s ktorými lekárne musia neustále pracovať.

Z pohľadu manažéra lekárne by som povedala, že je náročné dať dokopy skutočne dobrý tím zamestnancov. Akonáhle sa to však podarí a lekáreň získa stabilitu, má vyhraté, aj pre svojich zamestnancov a aj pre svojich pacientov/ zákazníkov.

Toto veľmi uľahčuje situáciu aj v období leta, kedy je čas dovoleniek a potreba lekárnikov stále rovnaká. Už som tu zažila štyri letá, určite sú dni, ktoré sú náročnejšie (málo zamestnancov, viac pacientov, zákazníkov), ale určite si nemyslím, že je to nezvládnuteľné.

Čo sa týka situácií ako krátkodobé absencie kvôli chorobám a podobne, myslím si že s týmto sa stretávajú v každej krajine a vo väčšine prípadov sú to akútne, ale zároveň krátkodobé problémy, ktoré sa daju vyriešiť.“

Takže doporučila byste svým kolegům tady v ČR a SR, pokud mají zájem, aby do Švédska šli? Probíhají jestě intenzivní nábory v jiných zemích?

„Jednoznačne! Pre mňa to bola a vlastne stále je obrovská skusenosť a môžem to len a len odporučiť ďalej. Netreba sa báť! Nábory stále prebiehajú v rámci Európy, aj keď neviem presne ako to momentálne vyzerá na Slovensku a v Česku.

Každopádne, ak by sa našiel niekto, kto by mal záujem, stačí sa na mňa obrátiť.“

Autor:
PharmDr. Martin Dočkal | APATYKÁŘ®

TÉMATICKÝ OKRUH:

SOUVISEJÍCÍ ČLÁNKY A PODCASTY:

ISSN 1214-0252 | Copyright © 1999/2000-2019, PharmDr. Martin Dočkal | Apatykář® je registrovaná ochranná známka
APATYKÁŘ® je součástí skupiny APATYKÁŘ®.net. Žádná část těchto stránek nesmí být nijak použita bez výslovného souhlasu autora!
Prohlášení vydavatele, cookies | Přístupný web | Mobilní verze | Pomoc a nápověda | W3C-HTML 4.01, W3C-CSS, FEEDValidator, W3C-WAI - AAA, Cynthia Tested
Tyto internetové stránky odpovídají normě HONcode pro důvěryhodné zdravotnické informace.